+ Paríž spí (Paris qui dort, r. René Clair, 1935, 36’)
Fotogénia – špecifický aspekt vecí a javov zachytiteľný len prostredníctvom filmovej kamery. Obrazová poézia, vizuálny rytmus. Ideál čistého filmu, ktorý neimituje iné umenia, ale dokáže vizualizovať subjektívne prežívanie skutočnosti a vyjadriť prchavú impresiu z nej. Takúto predstavu filmu prináša Usmievavá pani Beudetová francúzskej režisérky Germaine Dulac. Príbeh o nešťastnom manželstve citlivej ženy stojí na originálnom zobrazení emocionálnych stavov protagonistky prostredníctvom vizuálne pôsobivého rozprávania. Projekciu doplní avantgardný film Reného Claira Paríž spí, ktorý z vedecko-fantastickej zápletky urobil hravé divertimento plné vizuálnych nápadov.
prednáška: FILM AKO UMELECKÝ EXPERIMENT
V prvých dvoch dekádach svojej existencie bol film optickou hračkou aj vizuálnou zábavou. V období medzi dvoma svetovými vojnami sa však v Európe stal laboratóriom umeleckých experimentov. Umelci a umelkyne z oblasti vizuálneho umenia, poézie, divadla či tanca chceli pohyblivými obrazmi zachytiť vizuálnu podstatu sveta, materializovať sny, komponovať obrazové symfónie aj sprostredkovať absurdnú hru náhody. Prišiel vek umeleckých revolúcií, v ktorých avantgardy vyšli do boja proti zastaraným formám umenia i spoločenským predsudkom a otvorili okná imaginácie dokorán.
Kabinet doktora Caligariho patrí k najvýraznejším dielam nemeckého expresionizmu a k filmom, ktoré definovali vizuálny jazyk hororu. Deformované kulisy, ostré línie a neprirodzené tiene premieňajú svet filmu na znepokojivý obraz narušenej psychiky. Príbeh hypnotizéra Caligariho a námesačného vraha Cesara nie je len výtvarným ornamentom, ale funkčne otvára otázku, kde končí realita a začína šialenstvo. Vo svojom čase prispel k medzinárodnému uznaniu nemeckej kinematografie.
prednáška: Tiene, priestory a vnútorný svet expresionizmu a kammerspiel
Nemecký expresionizmus a kammerspiel predstavujú dve podoby filmu 20. rokov minulého storočia. Expresionizmus premieňal priestor na obraz vnútorného sveta človeka: deformované kulisy, svetlo a tieň vytvárajúce vízie strachu, šialenstva a odcudzenia. Kammerspiel naopak nachádzal drámu v každodennosti, v intímnych vzťahoch a osudoch obyčajných ľudí. Oba prístupy však spájal záujem o človeka, jeho psychiku a napätie medzi jednotlivcom a svetom, ktorý ho obklopuje.
Vertovov Muž s kinoaparátom je radikálnym experimentom, ktorý zbavil film príbehu a jednotlivých postáv a urobil z neho samotný predmet pozorovania. Kamera preniká do každodenného života mesta, sleduje jeho rytmus a zároveň odhaľuje vlastné filmové postupy. Strih, pohyb kamery, spomaľovanie či zrýchľovanie obrazu vytvárajú dynamickú skladbu, v ktorej film nielen zaznamenáva realitu, ale ukazuje, ako ju sám vytvára v snahe dosiahnuť obraz dokonalého mesta. Film sleduje mesto počas celého dňa, od rána do večera.
prednáška: SOVIETSKA MONTÁŽNA KONŠTRUKCIA SVETA
Sovietska montážna škola položila základy moderného filmového jazyka tým, že montáž pochopila nielen ako spôsob spájania záberov, ale aj ako nástroj tvorby významu. Kľúčové bolo napätie medzi jednotlivými obrazmi: ich vzájomné spojenie mohlo vyvolať myšlienku, emóciu či nový význam, ktorý v samotných záberoch neexistuje. Sergej Ejzenštejn, Vsevolod Pudovkin, Lev Kulešov, Dziga Vertov a ďalší ukázali, že film nemá realitu iba zaznamenávať, ale môže ju prostredníctvom montáže aktívne utvárať.
Klasik švédskeho filmu Mauritz Stiller a objaviteľ hereckej hviezdy Grety Garbo vo svojich nemých filmoch čerpal zo severskej divadelnej tradície mondénnych veselohier, drám a melodrám. Jeho sofistikovaná erotická komédia Erotikon prináša príbeh o ľúbostných avantúrach vedca skúmajúceho sexuálny život hmyzu a jeho koketnej manželky. Film sa dnes považuje za prvú romantickú komédiu, ktorá priniesla šokujúco odľahčený pohľad na manželstvo, lásku a neveru. Vďaka humoru a vizuálnej pompe nielen získal medzinárodné úspechy a otvoril režisérovi cestu do Hollywoodu, ale stal sa aj inšpiráciou pre hollywoodske komédie nasledujúcej dekády.
prednáška: SEVERSKÍ MAJSTRI NEMEJ ÉRY
Rané filmy z Dánska a Švédska búrajú stereotypné predstavy o rezervovaných a strohých Škandinávcoch. Totiž, lovia sa v nich skutočné levy, nakrúca sa v cirkusovom stane, zobrazujú sa tajomné čarodejnícke rituály, zachytávajú sa vrtochy drsnej prírodnej scenérie, rozprávajú sa fantastické rozprávky aj historické príbehy. Dánski a švédski filmoví majstri dokázali prostredníctvom severského svetla pobaviť dobrodružstvom, humorom, aj zachytiť intímny rozmer psychologických príbehov o nezlomnosti ľudského ducha a viery, ale aj o temných stránkach duše a erotických vášňach.
Na Aranských ostrovoch pri írskom pobreží sa odohráva každodenný boj o prežitie. Zvádza ho miestne obyvateľstvo, ktoré čelí morskému živlu, nepriazni počasia i ťažkostiam rybolovu. Priekopník dokumentárneho filmu Robert Flaherty vo filme uplatnil svoju tradičnú metódu inscenovaného dokumentu, aby zachytil krásu i nehostinnosť ostrovnej krajiny a najmä odolnosť jej mužov a žien. Napriek dokumentárnemu rámcu je film výsledkom starostlivej inscenácie: rodina v centre príbehu nie je skutočnou rodinou a lov na žraloka – dávno zabudnutá miestna tradícia – sa pre kameru musel zinscenovať nanovo.
prednáška: DOKUMENTÁRNE OBRAZY REALITY
Ako môže film vypovedať o skutočnosti? Má ju zachytávať v surovom stave, reprodukovať, rekonštruovať, interpretovať či nanovo konštruovať? Na prelome nemej a zvukovej éry sa zrodil dokumentárny film ako svojbytný filmový rod, ktorý chce zaznamenávať realitu a sprostredkovať jej poznanie publiku. Namiesto hviezd ponúka skutočných hercov, namiesto komplikovaných zápletiek dobrodružstvo každodennosti, namiesto veľkolepej výpravy okno do sveta. Dokument je však aj hravý, experimentuje, hľadá nové možnosti videnia – je rovnako rozmanitý ako svet, ktorý zobrazuje.
+ pásmo filmov bratov Schreiberovcov
Pásmo filmových záznamov Eduarda Schreibera z Lednických Rovní prináša pohľad na každodennosť, rodinný život a prostredie zachytené kamerou na začiatku 20. storočia. O niekoľko desaťročí neskôr Karol Plicka v Zemi spieva premenil dokumentárny záznam slovenského vidieka na osobitú filmovú kompozíciu ľudových zvykov, hier, obradov, tancov a slávností v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch. Dvojica autorov ukázala premenu filmu zo spontánnej registrácie skutočnosti na jej vedomú obrazovú a rytmickú štylizáciu.
prednáška: ZROD SLOVENSKÉHO FILMOVÉHO OBRAZU
Prvé filmové obrazy Slovenska vznikali ako záznamy miest, udalostí, dopravy a každodenného života. Od spravodajských šotov a aktualít, akými boli Rýchlik medzi Košicami a Bohumínom či záznamy z Košíc, cez filmové pokusy Alexandra Lifku a Eduarda Schreibera až po Jánošíka z roku 1921 a dokumentárnu tvorbu Karola Plicku sa však postupne menil aj samotný spôsob filmového videnia. Film postupne prestal Slovensko iba zaznamenávať a začal ho formovať ako osobitý obraz krajiny, ľudí a kultúry.
Dreyerovo Utrpenie Panny Orleánskej je rekonštrukciou procesu a upálenia Johanky z Arku. Patrí k vrcholom nemého filmu a k radikálnym experimentom s filmovým obrazom. Takmer úplne rezignuje na tradičnú mizanscénu a sústreďuje sa na tváre, pohľady a gestá. Extrémne detailné zábery vytvárajú intenzívny priestor utrpenia, v ktorom sa tvár stáva miestom psychického a duchovného zápasu človeka. Nejde len o eklekticitu filmu čerpajúceho zo všetkých filmových smerov, ale o snahu zobraziť neviditeľné s presahom k spirituálnemu.
prednáška: NEMÝ FILM NA SVOJOM VRCHOLE
Na konci 20. rokov minulého storočia dosiahol nemý film vrchol svojich umeleckých možností. Filmoví tvorcovia naplno využívali obraz, pohyb, kompozíciu, svetlo, herecké gesto a montáž ako samostatné výrazové prostriedky. Od veľkolepých filmových vízií až po intímne ľudské drámy vznikali diela, ktoré dodnes dokazujú, že film dokáže rozprávať, myslieť a vyjadrovať emócie bez jediného slova a má vlastný svojbytný jazyk. Nemý film mal nielen z tohto hľadiska kľúčový význam pre formovanie filmového jazyka.