V roku 1911 prichádza do Benátok vyčerpaný hudobný skladateľ Gustav von Aschenbach. V prostredí honosného talianskeho letoviska sa chce zotaviť, načerpať novú životnú silu i inšpiráciu. Tá prichádza v nečakanej forme a berie na seba podobu efébsky krásneho poľského mladíka Tadzia. Aschenbach postupne prichádza na to, že jeho fascinácia chlapcom sa mení na platonickú lásku k ideálu krásy, ktorý sa celý život snažil hľadať v hudbe. Situácia v Benátkach však prestáva byť bezpečná nielen pre Aschenbachove city, ale aj pre jeho zdravie. Zákerné scirrocco privialo do stojatých vôd benátskych kanálov choleru. Benátčania žijúci z turistov sa snažia informácie o epidémii za každú cenu čo najdlhšie udržať v tajnosti. Smrť v Benátkach, ktorá patrí k vrcholom tvorby režiséra Luchina Viscontiho, je druhým dielom tzv. nemeckej trilógie. Film je dokonalou evokáciou atmosféry neskorej secesie, belle epoque i starého sveta, ktorý po 1. svetovej vojne zanikol. Predobrazom postavy Gustava von Aschenbacha bol hudobný skladateľ Gustav Mahler. Preto vo svojej adaptácii Visconti zmenil Aschenbachovu profesiu zo spisovateľa na hudobného skladateľa. S pomocou dokonalej scénografie a hudby Mahlera, Lehára a Musogorského vytvoril z predlohy, ktorá bývala považovaná za nesfilmovateľnú, reflexiu o podstate umeleckej tvorby, krásy a o dvoch silách riadiacich život človeka: sile lásky a sile smrti. (STV)
Visconti a literatúra
Literatúra bola pre Luchina Viscontiho trvalou inšpiráciou. Čerpal z diel J. M. Caina, G. Verga, F. M. Dostojevského, A. Camusa, G. T. di Lampedusa, T. Manna či G. D’Annunzia a vždy presiahol rámec bežnej adaptácie. Tlmočil ducha a vnútorné témy predlôh a hľadal ich presah k sociálnej realite. Preto jeho filmy vedú s literatúrou rovnocenný dialóg. V Cudzincovi (1967) preniesol Camusovu existenciálnu introspekciu do vizuálneho jazyka, v Smrti v Benátkach (1971) zase obohatil príbeh Mannovými myšlienkovým kontextom.
Vášeň je film z roku 1954 v réžii Luchina Viscontiho, ktorý patrí k vrcholom svetovej kinematografie a predstavuje zásadný obrat v tvorbe svojho autora. Visconti sa v ňom odkláňa od neorealizmu a smeruje k historickému a melodramatickému realizmu, ktorý bude charakteristický pre jeho ďalšie diela.
Film vznikol podľa rovnomennej novely Camilla Boita a jeho dej je zasadený do roku 1866, do obdobia Tretej talianskej vojny za nezávislosť. Ústrednou postavou je benátska šľachtičná a zanietená vlastenka, grófka Livia Serpieri. Počas predstavenia Verdiho opery Trubadúr v benátskom divadle La Fenice sa zoznámi s rakúskym poručíkom Franzom Mahlerom. Napriek tomu, že Franz reprezentuje okupantov, Livia sa doňho vášnivo a bezhlavo zamiluje, až k osudovej posadnutosti.
Visconti a opera
Keď fašistický režim zakázal jeho debut Posadnutosť (1943), Visconti sa obrátil k divadlu a opere. Režíroval v slávnej milánskej La Scala, a práve operná skúsenosť zásadne ovplyvnila jeho filmový štýl.Jeho filmy majú často operný rozmer: veľké emócie, osudové konflikty, výraznú hudbu aj dôraz na vizuálnu monumentalitu. Operu priamo vidíme vo filmoch Vášeň (1950) a Ľudovít Bavorský (1973) (s postavou Richard Wagnera), no jej duch preniká celou jeho tvorbou – azda najvýraznejšie v strhujúcom Súmrak bohov (1969).
Vo filme Súmrak bohov sa režisér Luchino Visconti opäť venuje jednej z ústredných tém svojej tvorby: morálnemu úpadku vyšších spoločenských vrstiev a rozkladu rodiny. V predvečer druhej svetovej vojny musí rodina oceliarskych veľkopriemyselníkov von Essenbeckovcov čeliť novej spoločenskej situácii. Ich bohatstvo a vplyv už bez správnej politickej orientácie nič neznamenajú...
Visconti a opera
Keď fašistický režim zakázal jeho debut Posadnutosť (1943), Visconti sa obrátil k divadlu a opere. Režíroval v slávnej milánskej La Scala, a práve operná skúsenosť zásadne ovplyvnila jeho filmový štýl.Jeho filmy majú často operný rozmer: veľké emócie, osudové konflikty, výraznú hudbu aj dôraz na vizuálnu monumentalitu. Operu priamo vidíme vo filmoch Vášeň (1950) a Ľudovít Bavorský (1973) (s postavou Richard Wagnera), no jej duch preniká celou jeho tvorbou – azda najvýraznejšie v strhujúcom Súmrak bohov (1969).