Úpadok šľachty a vzostup meštianstva na pozadí zjednotenia Talianska ožívajú pred rozčarovanými očami princa Fabrizia di Salina. Majstrovské dielo Luchina Viscontiho, nakrútené podľa románu Giuseppeho Tomasiho di Lampedusa Gepard ponúka portrét sveta, v ktorom sa úplná zmena stáva nevyhnutnou cestou, aby všetko mohlo zostať rovnaké.
Visconti a história
Aristokratický pôvod Luchino Viscontiho výrazne formoval jeho pohľad na dejiny. Vo svojich filmoch sa opakovane vracia k momentom, keď sa starý svet rozpadá a rodí sa nový. Zánik šľachty, ilúzie revolúcie aj morálny úpadok spoločnosti zobrazuje s kritickou presnosťou.Vo filme Vášeň (1954) sa osobná zrada prelína so zradou politickou. Monumentálny Gepard (1963) zachytáva koniec aristokratickej éry v období talianskeho zjednotenia. V historickej freske Ľudovít Bavorský (1973) sledujeme osamelého panovníka uprostred rozpadajúcej sa monarchie. Temnú kapitolu 20. storočia skúma v snímkach Hviezdy veľkého voza (1965) a Súmrak bohov (1969), kde sa osobné drámy prelínajú s nástupom totality.
Film uvádzame v reštaurovanej zdigitalizovanej verzii v rozlíšení 4K.
V roku 1972 Luchino Visconti natočil film, v ktorom stvárnil tragické životné osudy duševne chorého bavorského kráľa Ľudovíta II. Po filmoch Súmrak bohov (1968) a Smrť v Benátkach (1970) predstavuje Ľudovít Bavorský záverečnú časť „nemeckej trilógie“.
Visconti s veľkou precíznosťou vytvoril portrét postupného úpadku mladého a krásneho kráľa, ktorý miloval umenie a pohŕdal prízemnosťou, no nebol dobrým vládcom a nad celým jeho životom sa vznášala hrozba duševnej choroby. Po celý život sa usiloval vybudovať univerzálnu ríšu umenia, ktorá mu mala pomôcť nájsť absolútnu krásu.
Visconti a história
Aristokratický pôvod Luchino Viscontiho výrazne formoval jeho pohľad na dejiny. Vo svojich filmoch sa opakovane vracia k momentom, keď sa starý svet rozpadá a rodí sa nový. Zánik šľachty, ilúzie revolúcie aj morálny úpadok spoločnosti zobrazuje s kritickou presnosťou.Vo filme Vášeň (1954) sa osobná zrada prelína so zradou politickou. Monumentálny Gepard (1963) zachytáva koniec aristokratickej éry v období talianskeho zjednotenia. V historickej freske Ľudovít Bavorský (1973) sledujeme osamelého panovníka uprostred rozpadajúcej sa monarchie. Temnú kapitolu 20. storočia skúma v snímkach Hviezdy veľkého voza (1965) a Súmrak bohov (1969), kde sa osobné drámy prelínajú s nástupom totality.
Film uvádzame v reštaurovanej zdigitalizovanej verzii v rozlíšení 4K.
Reštaurované v rozlíšení 4K v roku 2022 spoločnosťami StudioCanal, La Cinémathèque française a Cineteca di Bologna v spolupráci s Compass Film a Ohonte Films, s finančnou podporou Chanel a CNC – Centre national du cinéma et de l’image animée v laboratóriu L’Image Retrouvée, z pôvodného kamerového negatívu.
Mladá talianska židovka žijúca v USA prichádza navštíviť svoju starú vlasť. Čoraz hlbšie a s väčšou beznádejou sa však zaplietla do siete spomienok a podivných intríg, z ktorých len ťažko nachádza cestu späť. Vedľa témy fašizmu je v popredí Viscontiho filmu, rovnako ako v jeho predchádzajúcich dielach, príbeh rodiny a jej úpadku, rozpadávajúce sa vzťahy medzi jednotlivými členmi.
Visconti a história
Aristokratický pôvod Luchino Viscontiho výrazne formoval jeho pohľad na dejiny. Vo svojich filmoch sa opakovane vracia k momentom, keď sa starý svet rozpadá a rodí sa nový. Zánik šľachty, ilúzie revolúcie aj morálny úpadok spoločnosti zobrazuje s kritickou presnosťou.Vo filme Vášeň (1954) sa osobná zrada prelína so zradou politickou. Monumentálny Gepard (1963) zachytáva koniec aristokratickej éry v období talianskeho zjednotenia. V historickej freske Ľudovít Bavorský (1973) sledujeme osamelého panovníka uprostred rozpadajúcej sa monarchie. Temnú kapitolu 20. storočia skúma v snímkach Hviezdy veľkého voza (1965) a Súmrak bohov (1969), kde sa osobné drámy prelínajú s nástupom totality.
Film uvádzame v reštaurovanej zdigitalizovanej verzii v rozlíšení 4K.
Film bol reštaurovaný spoločnosťou Sony Pictures Entertainment v spolupráci s Cineteca di Bologna v L’Immagine Ritrovata, Archivio Storico delle Arti Contemporanee di Venezia a The Film Foundation.
V Alžírsku v tridsiatych rokoch vedie francúzsky úradník Meursault pomerne stereotypný život. Raz náhodne uvidí spor svojho priateľa Raymonda s pochybnými arabskými známymi a nečakane jedného z nich zastrelí. Súdny spor retrospektívne odhaľuje motívy vraždy, čo vedie tiež k rekonštrukcii Meursaultova vzťahu k najbližším osobám. Neskrývanú ľahostajnosť voči zosnulej matke alebo partnerke Márii dokážu ostatní len ťažko pochopiť. Muž je za svoj čin uväznený a odsúdený k trestu smrti. Do hlavných úloh obsadil Visconti hviezdy európskeho filmu Marcella Mastroianniho a Annu Karinu.
Visconti a literatúra
Literatúra bola pre Luchina Viscontiho trvalou inšpiráciou. Čerpal z diel J. M. Caina, G. Verga, F. M. Dostojevského, A. Camusa, G. T. di Lampedusa, T. Manna či G. D’Annunzia a vždy presiahol rámec bežnej adaptácie. Tlmočil ducha a vnútorné témy predlôh a hľadal ich presah k sociálnej realite. Preto jeho filmy vedú s literatúrou rovnocenný dialóg. V Cudzincovi (1967) preniesol Camusovu existenciálnu introspekciu do vizuálneho jazyka, v Smrti v Benátkach (1971) zase obohatil príbeh Mannovými myšlienkovým kontextom.
V roku 1911 prichádza do Benátok vyčerpaný hudobný skladateľ Gustav von Aschenbach. V prostredí honosného talianskeho letoviska sa chce zotaviť, načerpať novú životnú silu i inšpiráciu. Tá prichádza v nečakanej forme a berie na seba podobu efébsky krásneho poľského mladíka Tadzia. Aschenbach postupne prichádza na to, že jeho fascinácia chlapcom sa mení na platonickú lásku k ideálu krásy, ktorý sa celý život snažil hľadať v hudbe. Situácia v Benátkach však prestáva byť bezpečná nielen pre Aschenbachove city, ale aj pre jeho zdravie. Zákerné scirrocco privialo do stojatých vôd benátskych kanálov choleru. Benátčania žijúci z turistov sa snažia informácie o epidémii za každú cenu čo najdlhšie udržať v tajnosti. Smrť v Benátkach, ktorá patrí k vrcholom tvorby režiséra Luchina Viscontiho, je druhým dielom tzv. nemeckej trilógie. Film je dokonalou evokáciou atmosféry neskorej secesie, belle epoque i starého sveta, ktorý po 1. svetovej vojne zanikol. Predobrazom postavy Gustava von Aschenbacha bol hudobný skladateľ Gustav Mahler. Preto vo svojej adaptácii Visconti zmenil Aschenbachovu profesiu zo spisovateľa na hudobného skladateľa. S pomocou dokonalej scénografie a hudby Mahlera, Lehára a Musogorského vytvoril z predlohy, ktorá bývala považovaná za nesfilmovateľnú, reflexiu o podstate umeleckej tvorby, krásy a o dvoch silách riadiacich život človeka: sile lásky a sile smrti. (STV)
Visconti a literatúra
Literatúra bola pre Luchina Viscontiho trvalou inšpiráciou. Čerpal z diel J. M. Caina, G. Verga, F. M. Dostojevského, A. Camusa, G. T. di Lampedusa, T. Manna či G. D’Annunzia a vždy presiahol rámec bežnej adaptácie. Tlmočil ducha a vnútorné témy predlôh a hľadal ich presah k sociálnej realite. Preto jeho filmy vedú s literatúrou rovnocenný dialóg. V Cudzincovi (1967) preniesol Camusovu existenciálnu introspekciu do vizuálneho jazyka, v Smrti v Benátkach (1971) zase obohatil príbeh Mannovými myšlienkovým kontextom.
Vášeň je film z roku 1954 v réžii Luchina Viscontiho, ktorý patrí k vrcholom svetovej kinematografie a predstavuje zásadný obrat v tvorbe svojho autora. Visconti sa v ňom odkláňa od neorealizmu a smeruje k historickému a melodramatickému realizmu, ktorý bude charakteristický pre jeho ďalšie diela.
Film vznikol podľa rovnomennej novely Camilla Boita a jeho dej je zasadený do roku 1866, do obdobia Tretej talianskej vojny za nezávislosť. Ústrednou postavou je benátska šľachtičná a zanietená vlastenka, grófka Livia Serpieri. Počas predstavenia Verdiho opery Trubadúr v benátskom divadle La Fenice sa zoznámi s rakúskym poručíkom Franzom Mahlerom. Napriek tomu, že Franz reprezentuje okupantov, Livia sa doňho vášnivo a bezhlavo zamiluje, až k osudovej posadnutosti.
Visconti a opera
Keď fašistický režim zakázal jeho debut Posadnutosť (1943), Visconti sa obrátil k divadlu a opere. Režíroval v slávnej milánskej La Scala, a práve operná skúsenosť zásadne ovplyvnila jeho filmový štýl.Jeho filmy majú často operný rozmer: veľké emócie, osudové konflikty, výraznú hudbu aj dôraz na vizuálnu monumentalitu. Operu priamo vidíme vo filmoch Vášeň (1950) a Ľudovít Bavorský (1973) (s postavou Richard Wagnera), no jej duch preniká celou jeho tvorbou – azda najvýraznejšie v strhujúcom Súmrak bohov (1969).
Vo filme Súmrak bohov sa režisér Luchino Visconti opäť venuje jednej z ústredných tém svojej tvorby: morálnemu úpadku vyšších spoločenských vrstiev a rozkladu rodiny. V predvečer druhej svetovej vojny musí rodina oceliarskych veľkopriemyselníkov von Essenbeckovcov čeliť novej spoločenskej situácii. Ich bohatstvo a vplyv už bez správnej politickej orientácie nič neznamenajú...
Visconti a opera
Keď fašistický režim zakázal jeho debut Posadnutosť (1943), Visconti sa obrátil k divadlu a opere. Režíroval v slávnej milánskej La Scala, a práve operná skúsenosť zásadne ovplyvnila jeho filmový štýl.Jeho filmy majú často operný rozmer: veľké emócie, osudové konflikty, výraznú hudbu aj dôraz na vizuálnu monumentalitu. Operu priamo vidíme vo filmoch Vášeň (1950) a Ľudovít Bavorský (1973) (s postavou Richard Wagnera), no jej duch preniká celou jeho tvorbou – azda najvýraznejšie v strhujúcom Súmrak bohov (1969).