Jedno z najvýznamnejších diel tzv. poľskej filmovej školy. Existenciálna filmová dráma sa odohráva v priebehu jediného dňa - ôsmeho mája 1945, v prvý deň mieru a v priebehu nasledujúcej noci. Maciek Chełmicki, vojak podzemnej armády (Armija krajowa), sa ocitá v epicentre pokračujúceho zápasu o budúcnosti Poľska, v ktorom sa neprestáva zabíjať. Na pozadí veľkých dejín rieši mladý hrdina dilemu svojej existencie, svojej budúcnosti. Sľub vernosti vlasti sa stretáva v konflikte s túžbou po obyčajnom ľudskom šťastí.

PREDNÁŠKA: POĽSKÁ FILMOVÁ ŠKOLA

V druhej polovici 50. rokov 20. storočia vstupuje na profesionálnu scénu skupina absolventov filmovej školy v Lodži, ktorá významne poznačila podobu národnej kinematografie. Jedinečný tvorivý prúd v období rokov 1955 až 1965 nazývame poľskou filmovou školou (Polska szkoła filmowa). Mladí filmári, inšpirovaní nielen talianskym neorealizmom, ale aj ďalšími aktuálnymi svetovými kultúrnymi trendmi a filozofickými smermi, ako aj v súvislosti s práve prebiehajúcim politicko-spoločenským odmäkom v Poľsku, skoncujú s epochou socrealistického filmu, a po rokoch zamlčovania nastoľujú vo svojich dielach bytostné témy povojnového vývoja v krajine: okupácia, tabuizované aspekty domáceho odboja, Varšavské povstanie, obsah a zmysel hrdinstva, ale aj témy súčasnosti, s dôrazom na existenciálny rozmer bytia filmových hrdinov. Poľskú filmovú školu reprezentujú tvorcovia ako Wojciech Jerzy Has, Jerzy Kawalerowicz, Tadeusz Konwicki, Kazimierz Kutz, Stanisław Lenartowicz, Andrzej Munk, Stanisław Różewicz a samozrejme Andrzej Wajda. Cieľom prednášky je najprv aspoň rámcovo objasniť zložitý historický politicko-spoločenský rámec poľského vývoja, na pozadí ktorého sa prúd poľskej filmovej školy rodí, potom sa na príklade Wajdovho filmu Popol a diamant zameriame na špecifické dramaturgické, tvorivé i realizačné hľadiská význačného, reprezentatívneho diela školy.