Popredný predstaviteľ smeru poetického realizmu, ktorý sa vo francúzskej kinematografii rozvíjal v 30. a 40. rokoch dvadsiateho storočia, a ktorý reprezentoval najmä scenáristicko-režisérsky tandem Jacques Prévert – Marcel Carné. Ideálneho predstaviteľa príbehu o obyčajnom mužovi, Françoisovi, ktorý, potom, čo sa zamiluje do mladého dievčaťa, zabije jej nápadníka Valentina, našli v Jeanovi Gabinovi. Film je vyrozprávaný cez sériu flashbackov a je rámcovaný Françoisom zabarikádovaným v byte. 

PREDNÁŠKA: POETICKÝ REALIZMUS

V polovici 30. rokov 20. storočia sa vo Francúzsku rozvíjal smer nazývaný poetický realizmus. Jeho najvýraznejšími predstaviteľmi boli režiséri Marcel Carné a Julien Duvivier. Ako napovedá už názov, nakrúcali realistické príbehy obyčajných ľudí, nazerané poetickou optikou. Príbehy sú často situované do mestských prostredí a dôraz sa kladie na atmosféru (hmlu v nočných uliciach krájajú len lúče pouličného osvetlenia...). Na niektorých Carného filmoch nakrútených v duchu tejto poetiky sa ako scenárista podieľal básnik Jacques Prévert. Poetický realizmus predstavuje v určitom zmysle akýsi medzičlánok medzi nemeckým expresionizmom 20. rokov 20. storočia a americkým filmom noir 40. a 50. rokov 20. storočia.