Godardov Alphaville spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir. Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.

prednáška: VEĽKÁ FRANCÚZSKA FILMOVÁ REVOLÚCIA

Približne v polovici 50. rokov minulého storočia začína vo Francúzsku kinematografický proces, ktorý kulminuje v období tzv. francúzskej novej vlny (1959 – 1963). Za to obdobie debutovalo približne 160 režisérov. Do popredia najvýraznejšie vystúpila skupina tvorcov (pôvodne filmových kritikov) združených okolo časopisu Cahiers du cinéma – Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut. Mladí Turci, ako bývajú niekedy označovaní, prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Kinematografia sebavedomo vstupuje do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stáva „hra“.

Film Alphaville vám prináša Francúzsky inštitút v Bratislave.