Podľa niektorých teoretikov sa dejiny filmu delia na dve časti: na kinematografiu pred filmom Občan Kane a po ňom. Podľa Gillesa Deleuzea je revolučnosť filmu Orsona Wellesa dokonca väčšia než príchod zvuku v tom, že ustaľuje obraz-čas. Wellesovi sa v jeho debute podarilo nasvietiť niekoľko dôležitých motívov filmovej teórie z nového uhla: možnosti vnútrozáberovej montáže, založenie inštitútu autorského filmu, reflexia média s ohľadom na jej schopnosť zachytiť pravdu, svedčiť či manipulovať. Novinár-detektív záhadu filmu zrejme nevyrieši, no je tak schopný učiniť divák?

prednáška: Revolúcia obsahu

Dejiny kinematografie sa niekedy nedelia na nemú a zvukovú éru, ale na obdobie pred a po filmoch Orsona Wellesa. Podľa niektorých vplyvných osobností Welles zmenil spôsob filmovej reči. Pokiaľ Hollywood 20. rokov uprednostňoval rozdelenie obrazu na (ostrú) figúru a (rozostrené) pozadie, Welles vedome uprednostňuje rovnakú ostrosť kompletnej plochy filmového obrazu v celej hĺbke poľa. Koncept využitia hĺbky ostrosti umožňuje rozohrať v rámci jedného záberu použitím vnútrozáberovej montáže viac paralelných akcií a významových plánov.