Film je rekonštrukciou procesu a upálenia Johanky z Arku. Do svetovej pokladnice kinematografie patrí najmä kvôli zobrazeniu emócií hlavnej predstaviteľky v kontrapunkte k ostatným účastníkom súdneho procesu.  Pomocou detailných záberov a záberov zblízka sa film stal emblémom nielen fyziognómie tváre ale afektivity ľudskej duše vôbec. Jeden zo symbolov francúzskeho boja za slobodu sa rodí z rytmickej galérie prestrihov pohyblivých detailných záberov tvárí a predmetov z rozličných uhlov. 

PREDNÁŠKA: VRCHOLY NEMÉHO FILMU

Na konci 20. rokov 20. storočia sa kinematografia, tesne pred príchodom zvuku, dopracováva k vrcholu svojich vyjadrovacích schopností výlučne pomocou obrazu. Montáž, kompozícia a pohyb obrazu, sa stávajú centrálnymi prvkami filmu, ostatné zložky – ako napríklad príbeh a postavy – sú sekundárne. Film už nečerpá svoje inšpirácie z iných umení, ale nachádza svojbytné prostriedky (detail, prestrih) vlastnej výpovede vo filmovej reči. Príchod zvuku spôsobí, že sa nemý film nikdy nedočkal fázy svojho úpadku.