Obdobie medzi rokmi 1896 – 1907 patrí medzi najmenej zmapované obdobia dejín kinematografie. Je to dané najmä absenciou noriem identifikácie filmov a ich autorstva, mimoriadne dynamickým a turbulentným vývojom vo všetkých oblastiach – od produkčnej techniky až po kiná – a napokon nízkym počtom filmov, ktoré sa dochovali do dnešných dní. Uvádzané pásmo poukazuje na dramatický vývin filmového vyjadrenia v procese vzniku rozprávania príbehu. Opúšťa sa kontinentálne prostredie a cez kúpeľný Brighton sa kinematografia vydáva na svoju ponad Atlantik na Západ.

PREDNÁŠKA: PRIEKOPNÍCI FILMOVEJ TECHNIKY A ROZPRÁVANIA

Ešte stále len zopár filmových vedcov vníma rané obdobie dejín kinematografie inak ako reťaz na seba nadväzujúcich filmových vynálezov. Výpočet často bizarných zariadení vrcholí tým najdokonalejším z nich, kinematografom. Ďalšie inovácie od roku 1895 do roku 1907 sa týkajú odklonu od kinematografie založenej na atrakciách smerom ku kinematografii rozprávajúcej (najčastejšie melodramatický) príbeh. V tomto období vyčnievajú dva najobľúbenejšie filmy: Cesta na mesiac Georgesa Mélièsa a Veľká vlaková lúpež Edwina S. Portera.