Dokumentárny film o Klausovi Kinskom nakrútený po jeho smrti je spomínaním Herzoga na vzájomnú dlhoročnú spoluprácu a zábavné, až neuveriteľné príhody z ich spoločných projektov. Excentrický herec a dôvtipný režisér sa stretli pri piatich filmových projektoch a jedná sa o jednu z najkontroverznejších spoluprác, keď si režisér nikdy nemohol byť istý hercovým prejavom, a to dokonca natoľko, že na udržanie herca pred kamerou sa rozhodol použiť zbraň. Nie je to však len zásluha výbušnej, nepredvídateľnej a zrejme aj násilnej povahy Kinského, svoju rolu určite zohrali aj príliš veľké nároky režiséra na hereckú prácu. 

PREDNÁŠKA: Herzog vs. herec

V dejinách kinematografie sa popri rozhodnutí samotného autora zaujať hlavnú rolu vo filme (Chaplin, Welles) objavujú kongeniálne spojenia medzi hercami a režisérmi. Tieto spojenia bývajú rôzne. Často sa objavia medzi režisérom a herečkou ako napríklad v prípade Bergmana a Bibi Andersson, alebo neskôr Liv Ullmann. Hitchcock bol sklamaný, keď sa Grace Kelly stala kňažnou a už nemohla ďalej vystupovať vo filme. Častokrát ide o všeobecné prepojenie ako v prípade sovietskej montážnej školy a ich kolektívneho hrdinu, alebo koncept „naturščika“. V šesťdesiatych rokoch sa do popredia dostáva herec ako alter-ego režiséra. Tak ide o spoluprácu Felliniho s Mastroianim, Godarda s Belmondom, Truffauta s Leáudom, Wajdu s Cybulskim a taktiež Herzoga s Kinským. Spomedzi viacerých známych hereckých spoluprác medzi režisérom a hercom vyčnieva predovšetkým spolupráca Wernera Herzoga a Klausa Kinského.