+ Paríž spí (Paris qui dort, r. René Clair, 1935, 36’)

Fotogénia – špecifický aspekt vecí a javov zachytiteľný len prostredníctvom filmovej kamery. Obrazová poézia, vizuálny rytmus. Ideál čistého filmu, ktorý neimituje iné umenia, ale dokáže vizualizovať subjektívne prežívanie skutočnosti a vyjadriť prchavú impresiu z nej. Takúto predstavu filmu prináša Usmievavá pani Beudetová francúzskej režisérky Germaine Dulac. Príbeh o nešťastnom manželstve citlivej ženy stojí na originálnom zobrazení emocionálnych stavov protagonistky prostredníctvom vizuálne pôsobivého rozprávania. Projekciu doplní avantgardný film Reného Claira Paríž spí, ktorý z vedecko-fantastickej zápletky urobil hravé divertimento plné vizuálnych nápadov.

prednáška: FILM AKO UMELECKÝ EXPERIMENT

V prvých dvoch dekádach svojej existencie bol film optickou hračkou aj vizuálnou zábavou. V období medzi dvoma svetovými vojnami sa však v Európe stal laboratóriom umeleckých experimentov. Umelci a umelkyne z oblasti vizuálneho umenia, poézie, divadla či tanca chceli pohyblivými obrazmi zachytiť vizuálnu podstatu sveta, materializovať sny, komponovať obrazové symfónie aj sprostredkovať absurdnú hru náhody. Prišiel vek umeleckých revolúcií, v ktorých avantgardy vyšli do boja proti zastaraným formám umenia i spoločenským predsudkom a otvorili okná imaginácie dokorán.