Mestská symfónia, sfilmovaný manifest aj chválospev na divotvorectvo kamery a možnosti filmového strihu – to všetko platí o filme Dzigu Vertova, jedného z prvých dokumentaristov a autora teórie kina-oka. Podľa nej mechanické oko kamery zachytáva svet v obrazoch presnejšie ako ľudské oko a strihač môže pomocou týchto obrazov nielen zachytiť jestvujúci svet, ale aj skonštruovať svet nový. Rámcom tohto dokumentu bez príbehu je život vo viacerých sovietskych metropolách od úsvitu do súmraku, zachytený v obrazoch premietaných diváctvu v kine a tlmočený stopercentným jazykom reality.

+ prednáška: Tvorivá interpretácia reality

Tak znie prvá definícia dokumentárneho filmu pochádzajúca od britského filmára a teoretika Johna Griersona. Fascinácia obrazom skutočnosti je spojená so samotnými začiatkami kinematografie, ale až v medzivojnovom období začnú filmári cielene využívať kameru na autorský výklad žitej reality. Od mestských symfónií, cez sociálne dokumenty až po etnografické snímky zachytávajú rozmanitosť a zložitosť sveta okolo nás. Ako vnímali prví dokumentaristi vzťah filmu ku skutočnosti a zodpovednosť filmára za jej interpretáciu?