Skupina španielskych conquistadorov sa vydáva do amazonského pralesa hľadať mýtické Eldorádo. Expedície sa zúčastnia aj Don Lope de Aguirre a jeho dcéra Florés. Ako výprava preniká čoraz hlbšie do „srdca temnoty“ pralesa, musí sa vysporiadavať s jeho nástrahami... Film ponúka svojráznu víziu pomalého prepadania sa členov výpravy do šialenstva. Okrem pôsobivých obrazov džungle (nakrúcaných v skutočných lokáciách) prispieva k celkovej hypnotickej atmosfére filmu aj hudba formácie Popol Vuh vedenej Florianom Frickem. 

PREDNÁŠKA: Herzog v kontexte nového nemeckého filmu

Nemecká kinematografia sa krátko po príchode zvuku mení najskôr na nástroj nacistickej propagandy a po vojne nastupujúca NSR zase na sekundárne odbytište hollywoodskeho filmového priemyslu. Situácia sa mení až v šesťdesiatych rokoch, keď najskôr v roku 1962 vystúpi na filmovom festivale v Oberhausene 26 mladých filmárov s manifestom „Das Papas Kino ist tot“ (Fotrovský film je mŕtvy) a následne charakter nového nemeckého filmu určí štvorica tvorcov: Volker Schlöndorff, Werner Fassbinder, Wim Wenders a Werner Herzog. Posledný menovaný sa narodil v roku 1942, takže je podobne ako zvyšok jeho súputníkov dieťaťom druhej svetovej vojny. Na rozdiel od nich však nie je absolventom žiadnej filmovej školy, k filmovej tvorbe sa dostáva individuálne v prvej polovici šesťdesiatych rokov veľmi postupne, nakrúcaním krátkometrážnych filmov. Žiadne zo svojich štúdií nedokončil, ale naopak popri bohatej filmovej tvorbe naprieč všetkými žánrami píše knihy a režíruje aj divadlo, najmä operu.