Film sa z celého príbehu Jany z Arku sústreďuje len na proces s ňou. Tvorcovia pritom vychádzali z dokumentov, v ktorých bol proces zaznamenaný. Aj v tomto filme sa prejavuje Bressonov typický asketický, mimoriadne striedmy rukopis. Režisér do jednotlivých úloh obsadil neprofesionálnych hercov. Film bol v roku 1962 ocenený na festivale v Cannes Zvláštnou cenou poroty.

PREDNÁŠKA: ROBERT BRESSON

Po veľkých hnutiach v 20. rokoch sa zdá, že v 40. rokoch 20. storočia francúzska kinematografia pokračuje v individualizovaní tvorivých síl. Spomedzi ostatných autorov vyčnieva najmä Robert Bresson. Pre túto osobnosť je taktiež príznačné experimentovanie predchádzajúce novej vlne. Bresson vo svojej tvorbe vychádza z presvedčenia, že pomocou trpezlivej askézy v prístupe je médium filmu schopné v zábleskoch zaznamenať oku unikajúcu pravdivosť bytia, ktorú nazýva Udalosť.