Sovietsky režisér Sergej Ejzenštejn cestuje v roku 1931, na vrchole svojich tvorivých síl, do Mexika, kde sa chystá nakrútiť snímku Nech žije Mexiko! Prichádza do mesta Guanajuato, kde sa ho ujme miestny sprievodca Palomino Cañedo. Tu Ejzenštejn na vlastnej koži zažíva úzke prepojenie medzi láskou a smrťou – pudy eros a thanatos. Film Petera Greenawaya ponúka možnosť nahliadnuť do desiatich dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom; do dní, ktoré ho natrvalo ovplyvnili a formovali.

Uvádzame spolu s:

Mexický materiál S. M. Ejzenštejna * r. S. M. Ejzenštejn * 1931 * 11‘ Deň mŕtvych * r. S. M. Ejzenštejn * 1931 – 1934 * 16‘

PREDNÁŠKA: SERGEJ MICHAJLOVIČ EJZENŠTEJN

Sergej M. Ejzenštejn spravil z montáže základ svojej tvorby. Prázdne miesto, prestrih medzi dvomi obrazmi, tvorí pomocou náuky o kontrapunkte dynamický dej dramatickej zrážky, z ktorej vyvstáva objav, že 1 + 1 sa nerovná 2. V divákovej mysli v dialektickom uchopení umenia vzniká tretí obraz ako syntéza prekonávajúca predchádzajúce protikladné obrazy na vyššej úrovni. Znamená to, že obrazy, ktoré sa radia vedľa seba, tvoria asociatívne abstraktné syntézy, ktoré sa vzájomne prekrývajú a vrstvia v divákovom vedomí. Je však možné, aby tento psychický mechanizmus priviedol film k možnosti filozofickej tvorby?