Vášeň je film z roku 1954 v réžii Luchina Viscontiho, ktorý patrí k vrcholom svetovej kinematografie a predstavuje zásadný obrat v tvorbe svojho autora. Visconti sa v ňom odkláňa od neorealizmu a smeruje k historickému a melodramatickému realizmu, ktorý bude charakteristický pre jeho ďalšie diela.

Film vznikol podľa rovnomennej novely Camilla Boita a jeho dej je zasadený do roku 1866, do obdobia Tretej talianskej vojny za nezávislosť. Ústrednou postavou je benátska šľachtičná a zanietená vlastenka, grófka Livia Serpieri. Počas predstavenia Verdiho opery Trubadúr v benátskom divadle La Fenice sa zoznámi s rakúskym poručíkom Franzom Mahlerom. Napriek tomu, že Franz reprezentuje okupantov, Livia sa doňho vášnivo a bezhlavo zamiluje, až k osudovej posadnutosti.

Visconti a opera

Keď fašistický režim zakázal jeho debut Posadnutosť (1943), Visconti sa obrátil k divadlu a opere. Režíroval v slávnej milánskej La Scala, a práve operná skúsenosť zásadne ovplyvnila jeho filmový štýl.Jeho filmy majú často operný rozmer: veľké emócie, osudové konflikty, výraznú hudbu aj dôraz na vizuálnu monumentalitu. Operu priamo vidíme vo filmoch Vášeň (1950) a Ľudovít Bavorský (1973) (s postavou Richard Wagnera), no jej duch preniká celou jeho tvorbou – azda najvýraznejšie v strhujúcom Súmrak bohov (1969).