Robotník François zastrelí soka v láske a zabarikáduje sa vo svojom manzardovom byte. Počas noci odoláva polícii, no neubráni sa neodbytným spomienkam. Režisér Marcel Carné nakrútil príbeh o rebelskom outsiderovi podľa scenára básnika Jacquesa Prèverta. Vnútorný svet hrdinu odsúdeného na tragický osud priblížil v sérii retrospektív, pričom súčasnosť od spomienok oddelil dovtedy málo využívaným spôsobom prostredníctvom prelínačiek. Inovatívny spôsob rozprávania, poetické dialógy, realistické dekorácie a Jean Gabin v hlavnej role urobili z filmu vrcholné dielo medzivojnovej francúzskej kinematografie.

prednáška: Medzi čiernou poéziou a sociálnou kritikou

Francúzsky poetický realizmus v sebe integroval lekciu poetického jazyka medzivojnových avantgárd aj novoobjavenú realistickú senzibilitu. Fatalistické príbehy o vopred porazených vydedencoch a outsideroch zasadené na pochmúrne predmestia ponorené v daždi či hmle sa vyznačujú romantickým pesimizmom, ale prinášajú tiež novú kvalitu vzťahu filmu a skutočnosti. Spod štylizovaných obrazov a dialógov i typizovaných príbehov a charakterov presvitá svedectvo o skľučujúcich časoch ideálov slobody a rovnosti v tieni hospodárskej krízy a nástupu fašistických režimov.