Svojrázna čierna groteska, v ktorej sa za „sexuálnymi úchylkami“ šiestich smutných hrdinov skrýva zúfalá osamelosť dnešného človeka, často spôsobená jeho neschopnosťou komunikácie s druhými. Hraný príbeh, skladajúci sa z epizód jednotlivých postáv, ktoré sa ukájajú rôznymi bizarnými spôsobmi, pričom dôležitú úlohu zohráva nielen samotný akt, ale aj namáhavá a obtiažna príprava naň. Režisér s prehľadom ťaží z nevyčerpateľnej pokladnice surrealizmu a opiera sa predovšetkým o fetišizmus, sadomasochizmus i najrôznejšie rituálne praktiky, ktoré sa napokon navzájom zaujímavo pretnú.

Domácou pôdou surrealizmu (vlastne – čo je surrealizmus?) nie je kinematografia. Viacerí autori označovaní za surrealistov tvrdia, že surrealizmus nie je umenie. Film však za umenie môžeme považovať – ako teda ide surrealizmus dokopy s filmom? V prednáške sa nebudeme usilovať (opäť – po koľký raz už?) zadefinovať surrealizmus či nedajbože surrealistický film, nebudeme sa ani snažiť situovať ich historicky. Pokúsime sa celkom skromne poukázať na možné prejavy surrealizmu v oblasti kinematografie na báze jednoty protikladov (bez ich násilného rozriešenia).