Charles Chaplin a jeho súboj so strojmi v ére, ktorá nie je príliš naklonená ľuďom. Spoločenská satira nakrúcaná ešte v konvenciách pantomímy nemého obdobia. protest proti nehumánnym aspektom technickej civilizácie a automatizácie ľudského života. Film je vybudovaný ako mozaika epizód, každá z nich má vlastnú výstavbu gagov, geniálne sa v nich uplatňuje zmysel pre humor a iróniu, ale aj pre sarkazmus a iróniu.

Po filmoch Charlesa Chaplina už nik nepochybuje, že film je masové umenie. Jeho komiku neobdivujú len davy, ale aj intelektuáli. K filmu pritiahne pozornosť zakladateľa prvej francúzskej avantgardy Louisa Delluca, Lev Kulešov ako riaditeľ Moskovského experimentálneho kolektívu mu píše obdivný list s hlavnou otázkou: „Ako realizovať dokonalý film?“. Jan Mukařovský mu ako jedinému režisérovi venuje stať, kde si všíma práve podstatu jeho tvorby. Chaplinova tvorba spočíva v sile gesta a v jeho napätí vo vzťahu k emócii.