Sovietský režisér Sergej Ejzenštejn cestuje v roku 1931, na vrchole svojich tvorivých síl, do Mexika, kde sa chystá nakrútiť snímku Nech žije Mexiko! Prichádza do mesta Guanajuato, kde sa ho ujme miestny sprievodca Palomino Cañedo. Tu Ejzenštejn na vlastnej koži zažíva úzke prepojenie medzi láskou a smrťou – pudy eros a thanatos. Film Petera Greenawaya ponúka možnosť nahliadnuť do desiatich dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom; do dní, ktoré ho natrvalo ovplyvnili a formovali.

Lev Kulešov, Dziga Vertov, Vsevolod Pudovkin, Sergej Ejzenštejn a Olexander Dovženko: táto pätica tvorí len vrchol bohatého diania v sovietskom filme 20. rokov 20. storočia. Pokiaľ expresionizmus hľadá pomocou výrazu energiu tvaru, impresionizmus pomocou pohybu život, sovietska filmová škola sa pomocou montáže pokúša splynúť s hmotou a hľadá jej prienik s poriadkom rozumu. Sprvu je ním atrakcia, potom je to montáž, ktorá vyvoláva asociácie. Snaženia vrcholia v objave sily strihu, ktorý ukazuje, že 1+1 sa nerovná 2, ale 3.