Vertovov Muž s kinoaparátom je radikálnym experimentom, ktorý zbavil film príbehu a jednotlivých postáv a urobil z neho samotný predmet pozorovania. Kamera preniká do každodenného života mesta, sleduje jeho rytmus a zároveň odhaľuje vlastné filmové postupy. Strih, pohyb kamery, spomaľovanie či zrýchľovanie obrazu vytvárajú dynamickú skladbu, v ktorej film nielen zaznamenáva realitu, ale ukazuje, ako ju sám vytvára v snahe dosiahnuť obraz dokonalého mesta. Film sleduje mesto počas celého dňa, od rána do večera.

prednáška: SOVIETSKA MONTÁŽNA KONŠTRUKCIA SVETA

Sovietska montážna škola položila základy moderného filmového jazyka tým, že montáž pochopila nielen ako spôsob spájania záberov, ale aj ako nástroj tvorby významu. Kľúčové bolo napätie medzi jednotlivými obrazmi: ich vzájomné spojenie mohlo vyvolať myšlienku, emóciu či nový význam, ktorý v samotných záberoch neexistuje. Sergej Ejzenštejn, Vsevolod Pudovkin, Lev Kulešov, Dziga Vertov a ďalší ukázali, že film nemá realitu iba zaznamenávať, ale môže ju prostredníctvom montáže aktívne utvárať.